V skorých ranných hodinách 26. apríla 1986 katastrofálny výbuch v jadrovom reaktore v Černobyle na Ukrajine, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu, navždy zmenil chod dejín a vedy. Keďže rádioaktívny materiál chrlil do neba, okolité oblasti boli evakuované a rušné osady sa zo dňa na deň zmenili na mestá duchov. Zatiaľ čo ľudia boli nútení utiecť, zvieratá – vrátane stoviek domácich psov – zostali na mieste. Tieto psy sa čoskoro ocitli v prostredí presýtenom radiáciou a bez ľudskej spoločnosti. Po takmer štyroch desaťročiach vedci zisťujú, ako sa černobyľským psom podarilo prežiť jednu z najväčších jadrových katastrof na svete.
Čo sa stalo so psami z Černobyľu?
(Foto: Sergiy Romanyuk | Getty Images)
Oblasť v okolí černobyľskej elektrárne, známa ako Černobyľská ochranná zóna (CEZ), zostala z veľkej časti neobývaná ľuďmi. Po havárii zásahové tímy vyhľadávali túlavé psy s úmyslom utratiť ich, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu rádioaktivity. Na pozadí radiácie, drsného podnebia a obmedzených zdrojov však psy z Černobyľu nielen prežili – darí sa im.
Pozrite sa, či dokážete prečítať výrazy tváre týchto mačiek!
Keďže ich ľudskí opatrovatelia zmizli, psy boli nútené postarať sa o seba samé. Opustené budovy a stavby v zóne im poskytovali úkryt pred nepriaznivým počasím, zatiaľ čo okolité lesy im ponúkali ďalšie zdroje potravy v podobe drobných zvierat. Je pozoruhodné, že v priebehu desaťročí si divoké psy vytvorili aj zložité sociálne štruktúry, ktoré pravdepodobne prispeli k ich prežitiu. Skupiny psov spolupracovali pri love, ochrane svojho územia a starostlivosti o mláďatá. Táto sociálna súdržnosť je nevyhnutná v prostredí, kde sú zdroje vzácne a nebezpečenstvo neustále prítomné.
Štúdia odhalila genetické rozdiely u psov v okolí černobyľskej ochrannej zóny
(Foto: Konoplytska | Getty Images)
V skorých ranných hodinách 26. apríla 1986 katastrofálny výbuch v jadrovom reaktore v Černobyle na Ukrajine, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu, navždy zmenil chod dejín a vedy. Keďže rádioaktívny materiál chrlil do neba, okolité oblasti boli evakuované a rušné osady sa zo dňa na deň zmenili na mestá duchov. Zatiaľ čo ľudia boli nútení utiecť, zvieratá – vrátane stoviek domácich psov – zostali na mieste. Tieto psy sa čoskoro ocitli v prostredí presýtenom radiáciou a bez ľudskej spoločnosti. Po takmer štyroch desaťročiach vedci zisťujú, ako sa černobyľským psom podarilo prežiť jednu z najväčších jadrových katastrof na svete.
Čo sa stalo so psami z Černobyľu?
(Foto: Sergiy Romanyuk | Getty Images)
Oblasť v okolí černobyľskej elektrárne, známa ako Černobyľská ochranná zóna (CEZ), zostala z veľkej časti neobývaná ľuďmi. Po havárii zásahové tímy vyhľadávali túlavé psy s úmyslom utratiť ich, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu rádioaktivity. Na pozadí radiácie, drsného podnebia a obmedzených zdrojov však psy z Černobyľu nielen prežili – darí sa im.
Pozrite sa, či dokážete prečítať výrazy tváre týchto mačiek!
Keďže ich ľudskí opatrovatelia zmizli, psy boli nútené postarať sa o seba samé. Opustené budovy a stavby v zóne im poskytovali úkryt pred nepriaznivým počasím, zatiaľ čo okolité lesy im ponúkali ďalšie zdroje potravy v podobe drobných zvierat. Je pozoruhodné, že v priebehu desaťročí si divoké psy vytvorili aj zložité sociálne štruktúry, ktoré pravdepodobne prispeli k ich prežitiu. Skupiny psov spolupracovali pri love, ochrane svojho územia a starostlivosti o mláďatá. Táto sociálna súdržnosť je nevyhnutná v prostredí, kde sú zdroje vzácne a nebezpečenstvo neustále prítomné.
Štúdia odhalila genetické rozdiely u psov v okolí černobyľskej ochrannej zóny
(Foto: Konoplytska | Getty Images)
V štúdii z roku 2023 uverejnenej v časopise Science Advances vedci preskúmali genómy 302 psov žijúcich v ČEZ a jeho okolí. Výskum odhalil zaujímavé genetické rozdiely medzi psami žijúcimi v elektrárni a psami v blízkych oblastiach, ako sú Černobyľ a Slavutyč. Psy žijúce v bezprostrednej blízkosti černobyľskej elektrárne boli viac inbredné a boli to najmä potomkovia nemeckých ovčiakov. Naopak, psy v okolitých mestách vykazovali rozmanitejší genetický fond, ktorý sa podobal moderným plemenám vyskytujúcim sa inde. Toto príbuzenské kríženie v rámci psov z elektrárne naznačuje, že išlo o menšiu, izolovanejšiu populáciu, čo mohlo prispieť k jedinečným genetickým vlastnostiam.
Zaujímavé je, že hoci sú tieto genetické rozdiely zjavné, vedci ešte nevedeli určiť, či ich priamo spôsobila radiácia. Podľa Jima Smitha, environmentálneho vedca z Portsmouthskej univerzity, ktorý skúmal černobyľskú haváriu, je ťažké presne určiť, ktoré genetické mutácie sú dôsledkom ožiarenia a ktoré iných faktorov. Tento základný výskum však poskytuje východisko pre ďalšie štúdie zamerané na pochopenie dlhodobých vplyvov vystavenia nízkym úrovniam žiarenia na genómy zvierat.
Vplyv žiarenia na evolúciu iných živočíchov a živých organizmov
Mutácie spôsobené žiarením nie sú novým konceptom. Vedci už skúmali, ako môže žiarenie urýchliť prirodzený výber a vyvolať prospešné mutácie. Napríklad vedci zaoberajúci sa vesmírom ožarovali semená vo vesmíre, aby vyvinuli plodiny vhodné pre meniace sa podnebie. V rámci CEZ sa v predchádzajúcich štúdiách zdokumentovali iné druhy – napríklad baktérie, hlodavce a vtáky -, ktoré vykazujú jedinečné genetické vlastnosti, pravdepodobne ako reakciu na žiarenie.
Jedným z významných príkladov je žaba východná (Hyla orientalis), ktorá vykazuje prospešnú mutáciu melanínu, pigmentu zodpovedného za farbu kože. Žaby v rámci CEZ sú častejšie čierne ako zelené. Vedci sa domnievajú, že táto zmena im pomáha účinnejšie neutralizovať a rozptyľovať žiarenie.
V skorých ranných hodinách 26. apríla 1986 katastrofálny výbuch v jadrovom reaktore v Černobyle na Ukrajine, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu, navždy zmenil chod dejín a vedy. Keďže rádioaktívny materiál chrlil do neba, okolité oblasti boli evakuované a rušné osady sa zo dňa na deň zmenili na mestá duchov. Zatiaľ čo ľudia boli nútení utiecť, zvieratá – vrátane stoviek domácich psov – zostali na mieste. Tieto psy sa čoskoro ocitli v prostredí presýtenom radiáciou a bez ľudskej spoločnosti. Po takmer štyroch desaťročiach vedci zisťujú, ako sa černobyľským psom podarilo prežiť jednu z najväčších jadrových katastrof na svete.
Čo sa stalo so psami z Černobyľu?
(Foto: Sergiy Romanyuk | Getty Images)
Oblasť v okolí černobyľskej elektrárne, známa ako Černobyľská ochranná zóna (CEZ), zostala z veľkej časti neobývaná ľuďmi. Po havárii zásahové tímy vyhľadávali túlavé psy s úmyslom utratiť ich, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu rádioaktivity. Na pozadí radiácie, drsného podnebia a obmedzených zdrojov však psy z Černobyľu nielen prežili – darí sa im.
Pozrite sa, či dokážete prečítať výrazy tváre týchto mačiek!
Keďže ich ľudskí opatrovatelia zmizli, psy boli nútené postarať sa o seba samé. Opustené budovy a stavby v zóne im poskytovali úkryt pred nepriaznivým počasím, zatiaľ čo okolité lesy im ponúkali ďalšie zdroje potravy v podobe drobných zvierat. Je pozoruhodné, že v priebehu desaťročí si divoké psy vytvorili aj zložité sociálne štruktúry, ktoré pravdepodobne prispeli k ich prežitiu. Skupiny psov spolupracovali pri love, ochrane svojho územia a starostlivosti o mláďatá. Táto sociálna súdržnosť je nevyhnutná v prostredí, kde sú zdroje vzácne a nebezpečenstvo neustále prítomné.
Štúdia odhalila genetické rozdiely u psov v okolí černobyľskej ochrannej zóny
