U psov existuje mnoho druhov agresie, ale snáď žiadna z nich nie je taká znepokojujúca ako agresia namierená voči ľuďom. Agresia zameraná na človeka môže byť mimoriadne nebezpečná nielen pre človeka, ktorý môže utrpieť zranenie, ale aj pre psa, ktorý môže byť kvôli svojmu agresívnemu správaniu utratený.
Aj keď genetika zohráva určitú úlohu pri sklone psa k agresivite, prostredie s tým má tiež veľa spoločného. Najlepšou obranou proti problému s agresivitou je socializácia psa od útleho veku.
Keď kožušiny lietajú: Jetting s domácimi zvieratami
Reklama
Nie vždy si však môžeme vybrať, aký starý je náš pes, keď si ho privedieme domov, najmä keď si adoptujeme psa z útulku. Ak je to prípad vášho psa a prejavujú sa u neho agresívne sklony, budete sa musieť okrem vlastného výcviku obrátiť aj na profesionálneho behavioristu.
Dôležité: Nasledujúce informácie poskytujú len všeobecný prehľad o agresivite psov voči ľuďom. Ak je váš pes už agresívny, najmä voči ľuďom, je veľmi dôležité čo najskôr vyhľadať pomoc renomovaného behavioristu.
Agresivita je často dôsledkom zlyhania komunikácie
Hoci sa zdá, že pre domestikovaného psa neprináša veľa úžitku, kedysi slúžila psia agresia na veľmi potrebné účely: lov potravy a ochrana teritória a ostatných členov svorky.
U moderného psa sa agresia voči ľuďom stále objavuje ako dôsledok skutočnej alebo vnímanej hrozby. A často sa zhoršuje, pretože naše dva druhy prirodzene nehovoria rovnakým jazykom.
V skutočnosti môžete psovi v ľudskej reči veľmi jasne povedať: „Hej, mám ťa rád! Buďme priatelia,“ ale do psej reči sa to môže priamo preložiť ako: „Som potenciálne nebezpečný a snažím sa o dominanciu.“
Zoberme si tento klasický príklad: človek ide priamo k psovi. Pozerá psovi do očí a pohladí ho po hlave. Pre psa každá z týchto akcií naznačuje konfrontáciu a môžete očakávať, že podľa toho zareaguje.
Samozrejme, môže to byť aj naopak. Pes si môže myslieť, že vám vysiela jasné signály, že chce, aby ste ustúpili, ale to nebude nič znamenať, ak nedokážete čítať jeho signály a varovné znamenia.
Prihlásenie psa na kurz poslušnosti alebo pomoc profesionálneho trénera vám pomôže jasnejšie komunikovať – a nadviazať hlbšie puto – s vaším najlepším priateľom.
Príčiny psej agresie voči ľuďom
(Obrázok: Yaraslau Saulevich/Getty Images)
Agresia sa rodí z úzkosti a strachu. Objaví sa niečo neznáme – či už predmet, človek alebo iné zviera – a váš pes si to vysvetlí ako hrozbu.
Genetika určite ovplyvňuje schopnosť psa tolerovať nové alebo neočakávané veci a niektoré plemená sú jednoducho od prírody bojazlivejšie ako iné. V priemere sú napríklad potkaní teriéri úzkostlivejší, zatiaľ čo labradory sú miernejšie. Plemeno je však len časť rovnice.
Ďalším veľkým problémom je nedostatočná socializácia, preto je dôležité, aby ste svoje šteňa vystavili čo najväčšiemu počtu ľudí, zvierat, pohľadov a zvukov ešte pred dovŕšením 14. týždňa života.
Zvyknite šteňa na nových ľudí a situácie počas jeho vnímavého raného šteniatka a je oveľa pravdepodobnejšie, že ich bude v dospelosti prijímať s nadhľadom. V opačnom prípade budú pravdepodobne reagovať strachom a agresiou.
Ďalším faktorom je týranie. Pes, s ktorým človek zle zaobchádzal, bude nedôverčivý (oprávnene) a labilný. Trestanie takéhoto psa – fyzické alebo hlasové – za agresiu len prehĺbi problém tým, že pridá viac stresu a úzkosti.
Ako liečiť problém
Ak sa u vášho psa prejavuje agresívne správanie, je nevyhnutné poradenstvo skúseného odborníka na správanie psov.
Ponechanie problému bez kontroly môže viesť len k problémom: jedno šklbnutie, nehovoriac o skutočnom uhryznutí, zo strany vášho psa môže viesť k napätým vzťahom s priateľmi, príbuznými alebo cudzími ľuďmi – nikto z nich koniec koncov nevie, aký milý môže byť váš pes, keď je s vami sám doma.
Desenzibilizácia je metóda, ktorá sa najčastejšie používa na liečbu agresie. Začína sa rozborom spúšťačov agresie vášho psa na ich najzákladnejšie, samostatné zložky.
Po malých krokoch budete spájať pozitívne posilňovanie, napríklad pochvalu alebo pamlsky, so spúšťacím podnetom a postupne medzi nimi vytvárať príjemné asociácie.
Úspešná desenzibilizácia si vyžaduje čas, trpezlivosť a know-how. Pred začiatkom sa poraďte s behavioristom, aby ste získali podrobné inštrukcie.
Medzitým spravujte prostredie svojho psa a netlačte ho za hranicu, ktorú dokáže tolerovať.
Ak ich fúzatí muži stresujú, nesnažte sa ich odfotiť na Santovom kolene, aj keď by to bolo na milé sviatočné pohľadnice. Ak sú čo i len trochu úzkostní v prítomnosti detí, opatrne ich usmerňujte v blízkosti detí – alebo sa im úplne vyhýbajte.
Deti sú povestné tým, že na psov reagujú buď s prehnaným nadšením – a narúšať „priestor“ nervózneho psa nie je dobrý krok – alebo s prehnaným strachom, čo váš pes zachytí a zareaguje na to, často vlastnou agresiou založenou na strachu.
Nezabúdajte, že mnohí dospelí sa psov tiež boja; váš pes vycíti ich strach a pravdepodobne to bude vášmu domácemu miláčikovi nepríjemné.
Majte na pamäti, že krik, nepriateľská reč tela a fyzická korekcia len vystupňujú úzkosť a agresiu vášho psa. Tieto techniky nikdy nie sú účinné.
V záujme vlastnej bezpečnosti a bezpečnosti ostatných poznajte príznaky, ktoré predchádzajú agresívnemu správaniu:
- Zdvihnuté haky
- Obnažené zuby a/alebo zvlnená pera
- Vrčanie
- Udržiavanie očného kontaktu
- Chňapnutie
- stuhnutie tela
Ako predchádzať agresii voči ľuďom
(Obrázok: TatyanaTitova/Getty Images)
Hoci neexistuje zaručený spôsob, ako zabrániť agresii, existujú základné kroky, ktoré výrazne znížia pravdepodobnosť jej vzniku:
- Socializujte svoje šteňa a vystavte ho čo najväčšiemu množstvu vonkajšieho sveta, najlepšie do veku dvanástich až 14 týždňov.
- Aklimatizujte ich na manipuláciu s ľuďmi už v ranom veku. Dotýkajte sa ich labiek, chvosta, uší a tlamy.
- Čo najskôr psa vykastrujte alebo sterilizujte – výrazne sa tým zníži agresívne správanie spôsobené hormónmi.
- K psovi sa vždy správajte láskavo a s rešpektom a na nácvik správneho správania používajte pozitívne posilňovanie. Fyzická korekcia, zastrašovanie a izolácia len podporujú agresiu, pretože zvyšujú úzkosť psa.
- Pred adopciou z útulku alebo záchrannej skupiny si zistite čo najviac informácií o minulosti a správaní psa. Spýtajte sa, či bol testovaný na agresivitu.
